Zachránia nás českí protestanti. Teda skoro

Zuzana Kaiserová napísala pútavý antiutopický román.

Keď som nedávno písal o digitálnej diktatúre, opomenul som osobitý hlas tých, ktorí v nej vidia pokrok, ako Pavel Dvořák, bloger na Sme, ktorý v Číne žije:

„Niektorí ľudia si myslia, že by to mohlo vyriešiť problémy Číny, ktoré trápia celý národ. Nízku úroveň slušnosti a kultúry medzi ľuďmi. Bitky neposlušných turistov v lietadlách, neohľaduplných šoférov, podvodníkov atď. Ich názor je skôr pozitívny. (...) Demokracia je krásna vec, za ktorú treba bojovať, ale liberálna demokracia, ako ju poznáme dnes, žiaľ, nefunguje. Podobný systém, sociálny kredit, do ktorého nevchádza ľudský element, to znamená, že by nebol manipulovaný, by ju mohol zachrániť. Mohlo by sa tým zabrániť populizmu, fake news, klamaniu a zavádzaniu, zneužívaniu sociálneho systému, vláde nevzdelaných a nekvalifikovaných – existenčným problémom liberálnej demokracie.“

Tak odzbrojujúco úprimnú obhajobu diktatúry som dlho nečítal.

Prestrih.

Európa budúcnosti, EÚ funguje v zmenenej podobe a zmenených hraniciach, euro je digitálna mena, kamery sú všade, Schengen je pasé, hranice zavreté, každý má právo raz do roka navštíviť hlavné mesto Brusel, na lietadlo alebo cestu autom do iného regiónu (v starej terminológii štátu) potrebujete priepustku, EurAir má monopol, Europol je mocný, to všetko je dôsledok obdobia teroru, ktorý zmenil EÚ. Islam a kresťanstvo sú zakázané, islamisti sú mafiáni, kresťania podivíni kdesi na periférii. Existuje ešte štát Slobodné Poľsko, tam kresťania vládnu, ich šance na prežitie sa podobajú na možnosti Armie krajowej v Tretej ríši.

Tereza rod. Kalandrová, Češka pôvodom z Prahy (a Vysočiny), literárna kritička plávajúca s mainstreamom, obzerajúca sa po jeho brehoch, má za muža Roberta Sunderberga, vzácny typ úradníka, niečo ako škandinávsky ideál, ktorý sa práve z vysokej pozície v Europole presúva na čelo novej agentúry, ktorá má byť mocnejšia ako Europol. Sídlo zo skla, mocenské intrigy, spolitizované banalizované umenie, tak sa začína veľmi čítavý thriller a antiutopický román Zuzany Kaiserovej Kalandrova dcera (Volvox Globator, 2018). Ústrednou udalosťou je teroristický útok na Masarykovej stanici v Prahe, falošne obvinený a uväznený je Kalandra, jazda sa začína. Román má napínavý dej, autorka dobrý štýl. Hrdinami vzdoru sú kresťania, čo vzhľadom na žáner vedie k malej neistote, či to má vystrašiť alebo potešiť. Každá dystopia je v jadre politickým manifestom, Kaiserová k tomu pridáva vtip.

Dve ukážky.

Keď vystúpila v Prahe, „ve městě, kde se historie snoubí s budoucností“, kde v ten deň pristáli iba tri lietadlá, okolo zavreté obchody, biometrický rám. „Pocítila známou nechuť ke svému rodnému městu, které nikdy nedokázalo být ani staré, ani nové, ani velké, ani malé, ani východní, ani západní, ani pro, ani proti. (... Praha) si jako vždy zachovala své bohatství pro další generace. Otázka byla, zda o ně stály.“

Alebo opis ženy, Heleny Lvovskej: „Byla krásná způsobem, který nemohl nechat v klidu muže, jako byl on. Netrpěla žádnými neduhy slovanských dívek, jejichž nohy byly obvykle v poměru k tělu nápadně krátké, ramena nepěkně široká a pohledy příliš dychtivé. Helenina dokonalost, ten podivuhodný smysl pro detail, s jakým byl vybrázděn každý záhyb jejího těla, hraničila s nedotknutelností.“

Ak si pražská debutantka dokáže uťahovať zo svojho mesta a džendru, guráž jej nechýba. (A to som si zabudol podčiarknuť vetu, ako sa Česi správajú, keď počujú nemčinu.)

Nepatrí sa, aby som prezradil dej, najmä ak je prekvapivý až do konca, preto len pár figúr.

Najdystopickejšie momenty: rola českých protestantov (bez toho, aby sa hromžilo Husom, uznávam), ktorí sú centrom odporu a bruselskej intrigy, Vysočina, pálenka nahradila pivo, potom (liberálno-pruský) Gdansk ako centrum Slobodného Poľska, Kurilské ostrovy ako miesto azylu (Čína?) a osudový futbalový zápas stredného Slovenska.

Uznanie patrí aj za čistý realizmus. Teraz myslím na postavy starého Kalandru, spustnutého protestanta, ktorý si nič neváži tak ako vlastný názor, v pravý moment vidí krok dopredu alebo na luxus a postavenie zvyknutého Roytha, ktorý ani na sekundu nezaváha, ak ide o jeho kamaráta, je to skrátka ten typ, ktorý si vie užívať vládny bavorák aj bez problémov rezignovať na ministerský post, k tomu trochu Kafku, trochu zábavy, české charaktery ako z učebnice. Pravda, podozrivo málo kouření a niečo apokalyptické sa stalo aj hospodám. Zato sa podarila postava poľského zradcu, nepochybujem, že poľskí čitatelia ju musia oceniť (niektorí sa prichytia, že spoznajú predlohu postavy).

Zuzana Kaiserová napísala dobrú knihu, pre zábavu aj zmenu myšlienok. Autori, ktorí pokrok a budúcnosť nevidia plocho nadšenecky, stoja za pozornosť, najmä ak dej vedia filmársky dramatizovať do krátkych kapitol. Aj keď znepokojivých trochu menej ako citáty Pavla Dvořáka z úvodu textu. Sú skrátka veci, ktoré prekonajú aj napínavý thriller.

To je však problém starší ako dystopický žáner.

postoj.sk, říjen 2018, Jaroslav Daniška

© 1991-2024 VOLVOX GLOBATOR
Vytvořilo a spravuje studio LAMA

Počet přístupů na tuto stránku: 2652