Neuskutočnená islamská reformácia

Bernard Lewis, Kde se stala chyba?, preložil Ladislav Dlabal, druhé vydanie, Volvox Globator 2016

Rozprávanie o civilizáciách (a ich prieniku či súperení) je dlhodobo výbušnou záležitosťou a začiatkom polemík. Samuel Huntington a Francis Fukuyama by o tom vedeli rozprávať.

Bernard Lewis koncentrovaným prehľadom islamsko-západného vzťahu stojí na strane histórie. Napriek tomu polemiku vyvolal. Nebezpečná je už otázka Kde sa stala chyba? V hre sú zodpovednosť, vina a zlyhania.

Historik s ambíciou vyrušovať
Druhé české vydanie bude, zdá sa, darčekom k 100. narodeninám (dožitým!) britsko-amerického historika, orientalistu a politického komentátora. Emeritný profesor Princetonskej univerzity je excelentným odborníkom na dejiny Islamu, Osmanskej ríše a sociálno-ekonomickú históriu Blízkeho východu.

Svoju kariéru začal výskumom života stredovekých Arabov a profesijných cechov. Po vzniku štátu Izrael spolu s ďalším židovskými vedcami bol pri terénnych výskumoch na arabských územiach neželaný. Nechýbali dokonca obvinenia zo špionáže. Lewis vyvolal pozornosť hodnotením arménskej genocídy. Nepopiera krutosti voči Arménom, ale odmieta označenie genocída. Za svoj postoj čelil v občiansko-právnom konaní francúzskym súdom.

„Vyrobil“ si nepriateľov v akademickom prostredí, poniektorí ho prirovnávali až k popieračom holokaustu. Atakom odolával s poukazom na historické fakty, v ktorých nenašiel pre genocídu korektné dôkazy.

Lewis neignoroval háklivé témy palestínsko-izraelského konfliktu a vzostup militantného islamu. Volá po užšej spolupráci s Tureckom. Komentárom vo Wall Street Journal v roku 2006 priamo vyzval k zvrhnutiu irackého režimu.

A potom ešte jedna veľká polemika - s palestínsko-americkým literárnym teoretikom Edwardom Saidom. Ten sa svojou prácou Orientalizmus (vyšla v roku 1978) stal zakladateľom a „učiteľom“ postkoloniálnych štúdií. Vidí v západnom postoji (prítomnom aj v Lewisovom diele) imperializmus, rasizmus a snahu získať nadvládu nad islamským svetom. Inšpirovaný Foucaultom ukazuje spojenie medzi obrazmi a inštitúciami, vytváraním vedenia a získavaním moci.

Skľúčenosť, naliehavosť a hnev
Najlepším nápadom pri únave z tejto polemiky je začítať sa do Lewisovej eseje. Kde sa teda stala chyba? „V islamskom svete existuje citeľné porozumenie pre rastúcu skľúčenosť, zvyšujúcu sa naliehavosť a prekypujúci hnev, ktoré túto otázku aj odpoveď vyjadrujú.“

Vo vrcholnom období islamskej moci vyzeralo byť všetko jasné. Jedine Čína bola svojou úrovňou a mierou úspechov porovnateľná s islamským civilizačným okruhom.

Islam predstavoval najsilnejšiu svetovú vojenskú a hospodársku moc. Dosiahol maximá v oblasti umenia a vied. Aj preto dnes používame arabské číslice.

V určitej chvíli nastal zlom. Moslimovia si nevšimli vážne prehry (porážka Maurov v Španielsku a vymanenie sa Ruska z nadvlády islamizovaných Tatárov). Zostávali vo falošnom vytržení z vyhnania križiakov z Levanty, dobytia Konštantínopolu a triumfálneho pochodu až k bránam Viedne.

Pohŕdanie voči neveriacim na Západe pretrvalo, ale objavili sa reálne príznaky spomaľovania. Osmanskí Turci začali nakupovať výstroj a výzbroj od európskych kresťanských dodávateľov.

V mnohých ohľadoch bol osmanský sultán schopný pragmatických spojenectiev. Komunikoval s anglickou kráľovnou Alžbetou I., a hoci vo svojich listoch kráľovnú žiada o podriadenosť osmanskému trónu, tón sa postupne a nenápadne mení.

Podoby izolácie a úpadku
Príslušníci osmanských elít otázku Kde robíme chybu poznali. Ich recepty na nápravu boli stereotypné: základnou chybou je odvrátenie sa od osvedčených islamských zvyklostí. A náprava? Návrat k nim.

Moslimovia sa bránili dialógu s Európou. Nijak zvlášť netúžili po ceste do Európy, právnici Božieho zákona sa snažili cestám zabrániť.

Lewis dokumentuje na mnohých známych aj menej známych (vtedy je najpríťažlivejší) súvislostiach islamskú rezervovanosť, izoláciu a neochotu akceptovať nové pomery. To všetko platilo vo vzťahu k priemyselnej revolúcii, politickým inováciám v európskych krajinách či výdobytkom Veľkej francúzskej revolúcie. Pretrvávala jazyková izolácia. Dotyky s európskou verziou konštitučných vlád boli plaché a neisté.

Moslimov obmedzovalo ich opovrhovanie neveriacimi. Určité profesie boli pokladané za židovské, grécke či arménske. Aj preto štátom financované hospodárske aktivity boli neúspešné. Zatiaľ menšiny čoraz viac kontrolovali hospodárstvo.

Ďalšie prekážky boli sociálne a kultúrne. Lewis sa detailnejšie venuje postaveniu žien. Tu aj dnes dochádza k paradoxom. Hoci je zrovnoprávnenie žien považované za súčasť liberalizácie, nakoniec sa ženám darí lepšie v krajinách s autokratickým režimom. Relatívne demokratické štáty dávajú priestor verejnej mienke, a tá je stále vytváraná predovšetkým mužskou a konzervatívnou populáciou.

Stáť na mieste je prehra
Pre islamský svet je cudzia idea sekularizmu a občianskej spoločnosti. Kým kresťanská skúsenosť sa formovala v konflikte s nepriateľskou vládnou mocou, Prorok nikdy nevytvoril žiadnu inštitúciu, ktorá by sa aspoň vzdialene podobala cirkvi v kresťanskom ponímaní.

Islam nedisponuje klérom tak ako to je vnímané na Západe. Neexistuje rozdiel medzi právom cirkevným a občianskym. Kým Ježiš bol pokorený a ukrižovaný, Mohamed dosiahol víťazstvo a triumfoval už za svojho života. Dobyl Zasľúbenú zem, vyhlasoval zákony, zvolával vojská, začínal vojny a uzatváral mier. Štát bol cirkvou a cirkev bola štátom a Boh bol hlavou oboch s Prorokom ako pozemským zástupcom.

Iné diferencie medzi európskym a islamským civilizačným okruhom boli praktické. Stredoveký islam zdedil súbor vedeckých znalostí a doplnil ich o nové dosiahnuté úsilím v kartografii či astronómii.

V praktickom počítaní vzdialeností a času však moslimovia zostali pri základných metódach. Preto aj dnes jednoduchí roľníci na otázku o vzdialenosti odpovedajú: „Je to ďaleko na jednu cigaretu“. Ak si teraz zapálite, keď budete s cigaretou končiť, už budete v onej dedine.

Podobne problematickou bola zmena kultúrna. Stredný východ neprijímal západnú hudbu. Dnes je trendové počúvať vážnu hudbu z Európy v Japonsku a Číne, v štátoch Stredného východu zostáva neznáma.

Dôležité je neutopiť sa v krvi
Lewisov obraz súčasného islamského sveta je nelichotivý. V porovnaní s tisícročným súperom – kresťanským svetom – sa islamský stal chudobným, bezmocným a nevzdelaným.

Výsledky vojenských, ekonomických a politických modernizátorov sú neuspokojivé. Nepodarili sa vynovené armády ani blahobytné štáty. Presadili sa tyranie siahajúce od tradičných autokracií až k novodobým diktátorom.

Pri pátraní po príčinách tohto zlyhania je ľahké hľadať cudzích vinníkov. Arabi môžu viniť Turkov, Turci môžu za stagnáciu viniť príťaž arabskej minulosti a Peržania obviňujú zo straty dávnej slávy Arabov, Turkov i Mongolov.

Lewisova práca získala dnes novú silu aktuálnosti. Napriek nespornej fundovanosti historika Lewis len opatrne načrtáva východiská. Volá po obnovení tvorivého úsilia a rozšírení priestoru slobody. Zostáva príliš sústredený na istý geografický priestor, ignoruje pestrejší obraz islamského sveta.

Hranica medzi toľko znevažovaným exportom demokracie a rešpektom je krehká. Výzva pre budúcnosť je výsostne praktická. Pri čakaní na kultúrnu obrodu islamu je najdôležitejšie neutopiť sa v krvi.

SME, 20. 2. 2016, ĽUBOMÍR JAŠKO

© 1991-2024 VOLVOX GLOBATOR
Vytvořilo a spravuje studio LAMA

Počet přístupů na tuto stránku: 4229