Titulní stránka
Poslední aktualizace stránky: 11. března 2015 - 15:44Volvox.cz si právě čtou 4 lidé
e-mail

Novinky O nás Katalog Kavárna Zajímavosti, archiv Zajímavé odkazy na internetu Veletrhy Obsah koąíku
O NÁS


Kontakty

Knihkupectví

Katalog ISBN

TOP 50

Napsali o nás

HLEDÁNÍ


Potvrdíte stiskem ENTER

Amis, Martin


Amis, Martin - Peníze
(Volvox Globator, 2002, preklad Věra Pourová, 388 strán)

Kedysi sme si mysleli, že sa Slnko točí okolo Zeme. Potom Zem okolo Slnka. Dnes si myslíme, že sa všetko točí okolo peňazí. Okolo ľudí s peniazmi. Oni si to myslia.

Angličan John Self je úspešný režisér reklám na alkohol a rýchle občerstvenie. Arogantne sebavedomý, má totiž peniaze. A bude mať ešte viac peňazí, ak sa mu podarí dokončiť rozbiehajúci sa projekt. A tentokrát to má byť niečo veľké. Celovečerný film. V Amerike. Za milióny dolárov.

Román sa začína avízom samovraždy Johna Selfa. A potom na nás jej aktér vychrlí, ako sa svojím správaním k samovražde dopracoval. Z náznakov je už od úvodných strán zrejmé, že nie je a ani nebude stredom vesmíru. Newyorský taxikár vycíti, že John Self nie je stelesnením veľkých peňazí, ktoré si môže dovoliť všetko, a obsluha spolu s vyhadzovačom v erotickom bare tiež. Jeho milenka Selina Streetová to vie naisto, inak by si potajomky nehľadala iného kupca. Nedobrý koniec predznamenávajú aj zlovestné anonymné telefonáty. Jediným, kto to netuší, alebo nechce uveriť, je samoľúby, spokojný John Self. Večne ožratý, užívajúci si so ženami, rozhadzujúci peniaze. A okolo neho defilé karikatúr nádejných aj starnúcich filmových hviezd a vysmiatych bezohľadných kumpánov v Londýne aj v New Yorku. Ak ste na základe predchádzajúcich viet nadobudli pocit, že autor účtuje s hovädami, ktorým patrí svet, že Peníze sú drsnou satirou, tak sa mýlite. Výrazne ju presahujú.

Podobne ako sa v románe Úspěch postupne navzájom preklápal pohľad na dvojicu hlavných postáv, tak ani John Self neostane len tým povýšeneckým vyžratým a prechľastaným chrapúňom s bobtnajúcim kontom. Keď sa začne odlupovať náter z peňazí, začne presvitať jeho (pravé, alebo nové, či len dočasné?) vnútro. Amis nám dopraje aj odbočku do detstva, a po spoznaní rodinných pomerov sa veľa vecí zmení. Nie, John Self vám nebude sympatickejší, aspoň predpokladám, ale už sa nebude javiť ako čistá bezcharakterná sviňa, ale ako človek s mnohými nedostatkami, ktorých príčina je niekde v jeho minulosti. Zdanlivo jednoznačný príbeh sa navyše zamotá príchodom postavy spisovateľa Martina Amisa, a nie je to len taká samoúčelná autorská hra. Je poznámka postavy Martina Amisa počas diskusie o scenári, keď sa zamýšľa, prečo spisovatelia vo svojich knihách trestajú postavy, len všeobecná, alebo sa týka Johna Selfa a jeho námetu na pripravovaný film? Alebo ju hovorí na svoju adresu? Keď sa autor stane postavou, keď sa postavy začnú zhovárať s autorom, môžete čakať čokoľvek.

Martin Amis patrí medzi zriedkavo sa vyskytujúcich spisovateľov, ktorí dokážu zaujať širokú čitateľskú verejnosť, a na spojení výstižných postrehov a charakteristík, vrátane hrubozrnne vtipných chlapáckych rečí, originálnych prirovnaní a ironickej symboliky v rafinovane vystavanom napínavom príbehu sa zabávajú aj fajnšmekri. Kadekto sa dnes snaží zaujať čitateľove pudy a lacnôt o šoubiznise je na trhu viac, ako by dokázali prežuť všetky kravy sveta, málokto však dokáže zachovať prízemnosť, vulgaritu a zároveň pretvoriť povrchnosť do veľkého umeleckého diela. Na rozdiel od znalcov napodobenín hodnotného jedla, ktorí aj z kultúry skrmujú len tú hamburgerovú samozvanú, a ich výtvory sú, bez ohľadu na to, či konzumný priemysel ospevujú, zosmiešňujú alebo ním strašia, nutne rovnako mizerné, Martin Amis si pochutnáva na Vladimirovi Nabokovovi či Saulovi Bellowovi, a je to vidieť.

 

Amis, Martin - Londýnská pole
(Volvox Globator, 2007, preklad Ladislav Šenkyřík, 564 strán)

Nečakané (ale predurčené) stretnutie v pajzli „U Černého kříže“ pretne životné dráhy štyroch ľudí. Chladná kráska Nicola Sixová si podmaní každého muža, na ktorého dostane chuť. Už nie dlho, čoskoro zomrie. Bude zavraždená. A pozná svojho vraha. Keith Talent, netalentovaný násilník a podvodník, potenciálny vrah, pre ktorého sa svet začína šípkami, pokračuje pornom, bulvárom, pivom, súložnicami (nazvať ich milenkami by bolo nechutne milosrdným eufemizmom) a končí psom. Samson Young, neúspešný spisovateľ, ktorému život naservíroval námet na fantastickú knihu. Stačí mu len pozorovať hlavných aktérov, jemne ich usmerňovať a zapisovať. Posledným do partie je naivný dobrák Guy Clinch, úprimne a čistou láskou milujúci Nicolu, ktorý celé divadlo zatiahne. Otázne je, či sa diabolská manipulátorka a pustošiteľka mužov uspokojí s úlohou herečky a podriadi sa Samsonovým požiadavkam, alebo si svoju smrť (z)inscenuje podľa svojich predstáv.

Londýnská pole a Peníze sú všeobecne považované za vrchol Amisovej tvorby. Londýnská pole (spolu so Šípom času) sú určite prepracovanejšie, a azda aj lepšie, hoci na prvý pohľad sa rozprávanie Johna Selfa v prvej osobe javí čitateľsky príťažlivejšie ako „nezúčastnená“ tretia osoba a kúskovanie deja spôsobené striedaním postáv (Keith, Nicola, Guy) po kapitolách, ak nerátam Samsonove poznámky v závere každej z nich, ale v druhej polovici zrýchlia tempo knihy kratšie striedania v rámci jednej kapitoly a dynamikou sa hravo vyrovnajú Peniazom. Navyše zo zmeny perspektívy podľa jednotlivých postáv a z toho vyplývajúcich skokov v čase Amis vyťažil zvláštne napätie a mnoho zábavných momentov vďaka ich odlišnej povahe a (ne)vnímavosti.

Čítať Londýnská pole ako príbeh vopred ohlásenej vraždy a hnať sa za zauzlením príbehu, keďže rozuzlenie je známe, by však bolo obrovskou chybou, túto knihu treba čítať po vetách, po slovách, vychutnávať si Amisovo pohrávanie sa s ich viacvýznamovosťou, fonetickou podobnosťou a predovšetkým s neočítanými metaforami. A prirodzené zakomponovanie postavy autora ako súčasti textu sa rafinovanosťou vyrovná Vladimirovi Nabokovovi, Amisovmu veľkému vzoru, od ktorého sa veľa naučil.

Tento román však nie je len brilantnou kompozičnou a jazykovou zábavkou. Nádherne prehnané Guyovo (a jeho manželky) trápenie s novorodencom, keď sa azda každému rodičovi časom musí zdať, že ich milované dieťa to hádam robí úmyselne a so škodoradosťou, fantasticky do hĺbky prepracovaná postava duševne plytkého a tupého Keitha Talenta či Nicoline ťahy pri zvádzaní sú našou realitou, a nemožno zabudnúť na miesto a čas, žiadna fiktívna krajina, ale neustále pripomínaný Londýn na sklonku milénia, keď AIDS, výkyvy počasia, besnenie diktátorov, hrozba jadrovej katastrofy a niekde na začiatku nedostatok lásky, bezcitnosť, klamstvá, podvody, lúpeže, vraždy naznačujú, že zatmenie slnka naozaj môže predznamenať koniec sveta.

Recenziu Ladislava Nagya si môžete prečítať na stránke vydavateľstva.

 

Amis, Martin - Šíp času
(Volvox Globator, 2003, preklad Kateřina Klabanová, 168 strán)

Na poměrech se ženskými mě totiž zaráží jedno: že člověk dostane všechno hned při první schůzce. No, sem-tam až na podruhé, ale většinou to bývá už ta první. V mžiku je vaše a můžete si s ní dělat, co chcete.

Martin Amis si nevyberá práve najestetickejšie témy, rád provokuje, vyvoláva u čitateľov zhnusenie a odpor, ale stále ostáva umelcom a neklesá do prvoplánového bahna braku, hoci britská kritika si myslí svoje a jeho najvýznamnejšie romány z 80. rokov Peniaze (1984) a Londýnske polia (1989) neboli ani v užšej nominácii na Booker Prize. Amis svoj trend potvrdil aj v Šípe času (1991), aj keď dôvod znechutenia bude obohatený o nečakaný rozmer.

Tod Friendly, hlavný aktér románu, nie je povaľač, opilec či iný asociál, taký typický v Amisových dielach, a teda chýbajú aj vulgarizmy, ktoré akosi prirodzene patria do slovníka vrstiev na najnižších priečkach spoločenského rebríčka. Hlavnou postavou je uznávaný lekár, lekár tesne pred smrťou, lekár starnúci a umierajúci. Tod Friendly – pozorovateľ zrodený v okamihu smrti v hlave fyzického Toda Friendlyho – sleduje film jeho života a snaží sa pochopiť Todovo konanie, jeho prácu a zmysel sveta s nelogickými pravidlami, film sa totiž odvíja od jeho konca.

Chod sveta sa otočil, príčina a následok si vymenili pozície a na čitateľa sa začnú valiť dôverne známe situácie s prekvapujúcimi pointami, v ktorých vynikne autorov zmysel pre čierny humor.

V krizových centrech se všichni, ženy i běženci, skrývají před svými vykupiteli. A krizová centra se jim neříká pro nic za nic. Jestli se chcete dostat do krize, jednoduše se zapište. Podlitiny, odřeniny a monokly jsou čím dál tím nevzhlednější a tmavší, až přijde čas ženina bolestně úzkostného návratu k muži, který ji v tu ránu vyléčí. Některé vyžadují léčbu složitější. Odpotácejí se pryč někam do parku nebo průjezdu nebo kam, svalí se a čekají, až kolem půjde nějaký chlap a znásilní je, a pak jsou zase v pořádku.

Hoci neraz fungujú oboma smermi, pravý význam udalostí pochopíme až po ich negácii, čo vyžaduje sústredeného čitateľa.

Představte si, že bere dětem hračky, přímo na ulici. Fakt. Dítě tam stojí se zmatenou maminkou a velikým tatínkem. Tod se k nim připojí. Dítě mu s úsměvem nabídne hračku, pískací kačenku nebo tak něco. Tod si ji vezme. Stáhne se a usmívá se při tom jako měsíček na hnůj. Dětský obličej pohasne. Hračka i úsměv zmizí: vezme mu hračku i úsměv. Pak s nimi zamíří do krámu a speněží je. Za co? Za pár babek. Dovedete si to představit. Klidně vezme mrněti i bonbón, když mu to hodí padesát centů. A to chodí do kostela a tak.

Zdanlivo nepodstatné detaily sa časom môžu stať kľúčom k pochopeniu situácie, a preto si treba pozorne všímať a pamätať aj drobnosti (Todovo meno nadobudne v druhej polovici románu hrozivú symboliku).

Zábava však nepotrvá dlho. Nočné mory Toda Friendlyho dávajú tušiť, že Amis sa nezastaví pred ničím a do svojho experimentu zahrnie aj najdesivejšie obdobie 20. storočia. K Todovej mladosti sa s nádejou upiera aj Tod-pozorovateľ a dúfa, že sa dočká vysvetlenia a možno aj zmyslu sveta, v ktorom sa veľkej úcte tešia lekári zmrzačujúci vďačných pacientov. Po plavbe do Európy svet konečne začne dávať zmysel – očakávajte to najhoršie.

Martin Amis sa v Šípe času ukázal ako neobyčajne bystrý pozorovateľ a glosátor minulého storočia, umne využil obrátený sled udalostí a predostrel zaujímavé súvislosti. Autorove experimenty však zlyhávajú na ťažkopádnych dialógoch, ktoré od konca často neprinášajú očakávaný efekt, a aby sa čitateľ dopátral ich pravého významu, musí najmä tie rozsiahlejšie čítať ešte raz a odzadu. Umelo pôsobia aj niektoré situácie, čo však Amis prezieravo zakomponoval do pochybností Toda-pozorovateľa.

Napriek spomínaným nedostatkom je Šíp času vydareným románom. Po jeho prečítaní budete považovať za nehoráznu drzosť, keď od vás budú pokladníčky v obchodoch pýtať peniaze, na druhej strane vás určite príjemne prekvapí, že z autoservisu odídete na lepšie fungujúcom aute, ako ste prišli.

P.S.: Ak sa vám pred dverami v nemocnici roztrasú kolená, nemusíte mať strach a pokojne vstúpte, bude to dobré. Možno.

(písané pre inZine.sk)

www.knihomil.szm.com, 2010

© 1991-2017 VOLVOX GLOBATOR
Vytvořilo a spravuje studio LAMA

Počet přístupů na tuto stránku: 1172