Titulní stránka
Poslední aktualizace stránky: 11. března 2015 - 15:44Volvox.cz si právě čte 7 lidí
e-mail

Novinky O nás Katalog Kavárna Zajímavosti, archiv Zajímavé odkazy na internetu Veletrhy Obsah koąíku
O NÁS


Kontakty

Knihkupectví

Katalog ISBN

TOP 50

Napsali o nás

HLEDÁNÍ


Potvrdíte stiskem ENTER

Bellow, Saul


Bellow, Saul - Henderson, král deště
(Volvox Globator, 1999, preklad Jiří Hanuš, 264 strán)

Silácky a možno až chrapúnsky chovateľ svíň Henderson nemá problém povedať všetko na plnú hubu (skúste ho porovnať s chudákom Herzogom), nemá problém ani s peniazmi, ale jeho doterajší život ho neuspokojuje, chce mu dať vyšší zmysel a vďaka vnútornému hlasu sa vyberie do Afriky. Možno to tak nevyzerá, ale Henderson, král deště je mimoriadne zábavný román a na Hendersonov slovník a jeho celkový prejav, naťahovanie sa s mŕtvolou či čudesné zvyky afrických kmeňov budú čitatelia ešte dlho spomínať.

Ak Bellowa nepoznáte, pravdepodobne je to ideálny (čitateľsky najprístupnejší) román na prvé stretnutie s tvorbou tohto vynikajúceho spisovateľa a jedno z jeho troch-štyroch vrcholných diel.

V roku 1988 vyšiel slovenský preklad vo vydavateľstve Pravda.

 

Bellow, Saul - Sebrané povídky I.
(Volvox Globator, 2007, preklad Eva Kondrysová, Jiří Hrubý, Lenka Fárová, 324 strán)

V roku 1992 vyšiel výber Hledání pana Greena a jiné povídky. V tom čase som o Saulovi Bellowovi (a mnohých iných autoroch), žiaľ, ani netušil, a keď sa môj literárny vkus prebudil, márne som obiehal kníhkupectvá a dúfal v nové vydanie.

V roku 2007 som sa dočkal prvého z dvoch zväzkov súborného vydania poviedok. A moju spokojnosť spôsobilo nielen vydanie, ale predovšetkým samotné čítanie, hoci poviedky Saula Bellowa neponúkajú ohromujúci čitateľský zážitok, prvoplánový priamočiary príbeh smerujúci k výraznej pointe; nenápadné texty pokojným tempom často až v závere odhalia neraz prekvapujúci autorský zámer a potichu doznievajú a nabádajú k zamysleniu nad okolnosťami životných peripetií postáv. Nie sú to však len osobné príbehy o vzostupe príčinlivých obchodníkov, podnikateľov ale aj úspešných vzdelancov, pozadie spomienok na detstvo, priateľstvá, útek pred nacistami, rozprávaní o láskach, rodinných zvadách, starobe tvorí Amerika 20. storočia (predovšetkým jeho prvá polovica), a po ich prečítaní mám opäť jasnejšiu predstavu, ako žili a s čím sa museli vyrovnať nielen židovskí prisťahovalci, ale aj ostatní Američania.

Menší rozsah nedáva autorovi mnoho možností na rozvinutie príbehu ako v jeho rozsiahlejších románoch, ale aj malý priestor v kratších poviedkach Starý systém, Hledání pana Greena, Loučení se žlutým domem či v dlhšej Krádeži (ktorá vyšla v českom preklade aj samostatne v roku 1998, podobne Spojka Bellarosa v roku 2002) využil s majstrovstvom veľkého spisovateľa.

V predslove prezrádza autorova manželka Janis niekoľko drobností o štýle práce Saula Bellowa, keď písal Spojku Bellarosa, ale je v ňom príliš mnoho poznámok o deji, preto si ho prečítajte až po poviedke.

Recenziu Hany Ulmanovej na Sebrané povídky I. nájdete na stránke vydavateľa.

Doplnené:

Autorku recenzie si nesmierne vážim a som jej vďačný za množstvo podnetných článkov, ale dovolím si nesúhlasiť s jej názorom na poviedku Krádež. Formulácia „nezvykle akční Krádež s detektivně-mravní zápletkou nesahá vrcholům Bellowovy tvorby ani po kotníky“ sa mi zdá hrubá a nespravodlivá. Ak ste poviedku nečítali, nasledujúci text si odložte na neskôr, pri obhajobe som bol nútený naznačiť z deja viac ako obvykle.

Závan „nízkeho žánru“ v poviedke Krádež ju mierne vyčleňuje spomedzi ostatných, nie však smerom k nekvalite, ako sa môže zdať niektorým čitateľom, pod povrchom zdanlivo priehľadnej krádeže sa ukrýva viacero spodných prúdov.

V prvom rade si Bellow zaslúži pochvalu za vynikajúco vystavanú detektívnu zápletku s množstvom falošných stôp a nutnosťou vyrovnať sa s krádežou prsteňa bez polície. Vôbec nie je také jednoznačné, že prsteň ukradol Frederick, haitský priateľ mladej rakúskej au-pairky Giny, ako je o tom presvedčená Clara Veldeová, jej zamestnávateľka. Pokojne ho mohla ukradnúť dlhoročná pomocnica (mimochodom, černoška) v Clarinej domácnosti, aby tak zabránila konaniu ďalších, hoci aj povolených, večierkov Giny a jej kamarátov, a možno aj zo žiarlivosti, aby na ňu padla vina, keďže Clara a jej deti si Ginu obľúbili. Prsteň mohla vziať aj samotná Gina, či už z pomsty pre výhrady voči Frederickovi, alebo len pre zábavu.

Krádež však presahuje hranice detektívky, či už je to zachytením Clariných vzťahov s mužmi a pre ňu symbolickým významom prsteňa, alebo motívmi au-pairky, ktorá mohla prísť do Ameriky nabrať skúsenosti, vyblázniť sa pred svadbou, alebo možno utiekla z domu, kde mala materiálne zaistenú budúcnosť a chcela si zariadiť život podľa seba, vyskúšať žiť samostatne, mohlo to byť aj priateľstvo dvoch cudzincov v Amerike. Pri postave Fredericka zasa stojí za úvahu podobnosť (rozdielnosť) novodobých prisťahovalcov do Ameriky a židovských utečencov (z iných Bellowových poviedok), ako sa prispôsobili podmienkam v novej krajine. Okolo detektívnej zápletky (ktorá je napriek názvu poviedky len zdanlivo ústredná, podstatnejšou je rovina Clarinej lásky) sa ostatné línie jemne prepletajú, mnohé sú len naznačené, dokonca zamlčané a aktívneho čitateľa vyzývajú na pátranie po možných motívoch konania postáv.

Je to málo na dobrú poviedku, alebo dosť? Mne to stačí na vynikajúcu poviedku. A (bez irónie) ďakujem Hane Ulmanovej, že neostalo len pri pocite, že ma jej hodnotenie povzbudilo k sformulovaniu myšlienok, prečo sa mi Krádež páčila.

 

Bellow, Saul - Sebrané povídky II.
(Volvox Globator, 2008, preklad Eva Kondrysová, Jiří Hrubý, 340 strán)

Po roku doplnili prvý zväzok Sebrané povídky II. a opäť ponúkli ako kratšie, tak aj dlhšie poviedky, či skôr novely, navyše obsahujú vynikajúci predslov Jamesa Wooda, ale ten si prečítajte až ako posledný, a krátku záverečnú poznámku Saula Bellowa.

Pri úvodnej poviedke Bratranci (nielen o peripetiách s príbuzným na šikmej cestičke) som si hovoril, že ak by aj všetky ostatné nestáli za veľa, už len pre túto jednu by sa oplatilo kúpiť Sebrané povídky II., ale to isté som si povedal aj pri ďalších dvoch dlhších poviedkach Jaký jste měli den? (nielen o zdanlivo nepochopiteľnom mileneckom vzťahu) a Ten, co si pouštěl hubu na špacír (nielen o jednej dávnej urážke) či kratšej, na autorove pomery svižnejšej Podle toho si mě budeš pamatovat (nielen o jednom zahanbujúcom dobrodružstve); a v druhom zväzku nájdete aj zábavnú epizódu osviežujúcu Mosbyho paměti a životopis Zetland – očima svědka.

Podobne ako pri poviedkach z prvého zväzku zabudnite na to, že sa necháte unášať príbehom (hoci občas je Bellow až príliš zaujatý „filozofovaním“, ale ťažko môžeme očakávať od postáv starých profesorov, že sa budú venovať banalitám). Odmenu získate len vtedy, ak sa prinútite zamýšľať sa nad významom každej jednej hutnej vety. Niekedy objavíte vtipné charakteristiky v podobe skratkovitých obrazov postáv, alebo sa niečo dozviete o partnerských a rodinných vzťahoch, o politike, umení, filozofii, z maličkostí pri spomínaní hrdinov poviedok Bellow nebadane vytvára celý svet a oživuje minulosť.

Náročnejší čitatelia by si Bellowove poviedky určite nemali nechať ujsť, lebo ďalšiu šancu tak skoro nebudú mať.

Recenziu Jiřího Hanuša nájdete na stránke vydavateľstva.

 

Bellow, Saul - Děkanův prosinec
(Volvox Globator, 1998, preklad Eva Kondrysová, 336 strán)

Pre obyvateľov (post)komunistických krajín je zaujímavé čítať knihy o komunistickom systéme od autorov, ktorí pochádzajú z opačného bloku. Medzi nich patrí aj Saul Bellow a Děkanův prosinec. Román je výrazne autobiografický a autor, našťastie, netrpí typickou autentickou neznalosťou pomerov. Dekan chicagskej univerzity Albert Corde, ktorý sprevádza manželku za jej tažko chorou matkou do Rumunska, by sa pokojne mohol volať Saul Bellow. Hoci sám nie je dekanom, má bohaté skúsenosti z univerzitného života.

Děkanův prosinec sa ako väčšina autorových románov odohráva vo veľmi konkrétnom prostredí. A ak sa o spisovateľoch tvrdí, že sú svedomím národa, tak Saul Bellow je svedomím Ameriky a Američanov, a návšteva Bukurešti je príležitosťou na porovnanie. Áno, z pochopiteľných príčin je na tom západný svet lepšie, ale nemáme veľa dôvodov na radosť.

Hoci u Alberta Corda nechýba istá zanietenosť a možno aj bojovnosť, zachováva si odstup. Už to nie je strhujúca lavína, ale „iba“ pokojné zamýšľanie sa nad stavom spoločnosti. Aj našej spoločnosti.

www.knihomil.szm.com, 2010

© 1991-2024 VOLVOX GLOBATOR
Vytvořilo a spravuje studio LAMA

Počet přístupů na tuto stránku: 4409